Das ist nicht mein Problem! - Ako nás vo Viedni oškubali

JSt už dávnejšie avizoval výlet do Viedne, že by to mal byť taký tréning pred Budapešťou. Plánované boli dve soboty, čo sa odvíjalo od toho, aké bude panovať počasie. Predpoveď hlásila 50% pravdepodobnosť zrážok pre Jihomoravský kraj, čo je pre nás dostačujúce a hlavne! Hlavne ideme do Viedne, že? Všetko klape, odchod naplánovaný na pol 5 ráno, morálka popravená (pretože, vraj to je všetko o psychike) a môžeme vyraziť.

Mŕtvi a zdraví sme sa vrátili a tak ponúkam report o tom ako sa 5 kolíci vydali z lontu do veľkej, civilizovanej Viedne. Ubezpečujem Vás, že mená sú pravé a všetkých koho text uráža, som uraziť chcel.

4:00 - vstávam s potešením , že po dlhom čase zasa uvidím východ slnka. Hodím do seba rýchle raňajky, skontrolujem batoh, bike a vyrážam na dohodnuté miesto

4:30 - po jednom sa trúsime na most pri Ronde a plný entuziazmu (to je tá psychická príprav) vraveli, ako zajazdíme do Viedne a späť. V tomto bol JSt boss, pretože trasu už neraz dal. Vedel čo nás čaká a neminie. Dostavili sa všetci čo potvrdili emailom účasť, takže súpiska následovná: JSt, Karlík, Mara, Kruger a ja (KU3O). Štyri festky a jedna silnička. Ide sa!

Ráno pri Olympii.

Cesta na začiatku je po cykloceste okolo Olympie a po dedinách Južnej moravy. Zisťujem, že som to podcenil s oblečením a trochu mi je kosa, no pokiaľ dupeme do pedálov tak sa to dá. Mara má ľahký prevod (42:16), takže celú cestu šlape ako nadopovaný králik. Začína svitať, vypíname svetlá a prestávajú ma oziabať prsty od riadidiel bez omotávky.

8:00 - Mikulov. Zastavujeme na benzínke čo využijeme najmä na druhé raňajky a záchod. Dostáva sa nám mierneho obdivu pri odchode, od autobusových výletníkov. Takže hor sa do Rakúska!

Do Rakúska sme dorazli pre mňa zaujímavom čase.

Cesta v Rakúsku vedie 30 km po A7, čo je mierne frekventovanejšia cesta (kamióny, rýchle autá), ale má široké krajnice.

A7 v Rakúsku.

Slnko začalo páliť do pelotónu a predpokladám, že práve vtedy začalo vznikať opálenie na cyklistu (biela kombinéza s červenými nohami:)). Cesta má mierne vlny no nič čo by naše mužné telá nezvládli.
Vstupujeme na diaľnicu a hneď z nej aj schádzame na výjazde Schrick, pretože nemáme potrebu ísť rýchlo a byť za 30min vo Viedni. My si radšej užime lokálky a krajinu.

Zaujímavý úsek bol medzi Schrickom a Gaweinstalom. Zjazd na mačacích hlavách, takže si skúšame, aké to je na závode Roubaix-Paris. Úsek má len asi 1,5 km, ale stál zato.

Kocky, som rád že som to s foťákom v ruke udržal :P.

Pri príchode do Gaweinstalu nás kvalitne zaskočil padák s krutou pravotočivou zákrutou rovno do hlavnej. Všetci skidovali z jednej strany na druhú a takmer sme to neuskidovali :D.

V Gaweinstali sa napájame znova na A7, ale vďaka diaľnici je takmer prázdna

11:30 VIEDEŇ - Je to tam! Lont dorazil do Viedne. No a, že keď sme už tu, tak sa najeme a odfotíme so Štefans dómom (čo sme nemali robiť).

Nad Dunajom vo Viedni.

Hľadáne cestu do centra, pár krát sa pýtame a všetko je fajn. A tu začína zaujímavá časť.

V centre je pešia zóna (nie je poriadne značená) a pri vstupe do nej nám dáva policajt znamenie, ktoré ale netušíme veľmi čo znamená .V polojazde (prdel na štangli a nohy na zemi) vstupuje tak 30m do nej a zastavujeme, aby sme vyhodnotili cestu. Príde policajt, s tým jeho drblým ksichtom a vyvalí na mňa, že 77€ pokuta za jazdu v pešej zóne. Tak s ním normálne diskutujeme, že ako nech nerobí vola, že mi pôjdeme pešo a nevedeli sme to. Začne po mne a Marovi žiadať občanky na čo mi ich mu dávame až moc ľahko (chyba, mali sme zdrhnúť!). Ten si ich zastrčí do náprsnej kapse a žiada od nás pokutu. Diskutujem s ním, že sme študenti nemáme lova, a klasické keci. Začne si prezerať biky a zisťuje, že nemajú zvonček, odrazky, blatníky a podobné ptákoviny.

Pokuta je zrazu 100€, a chce ju po každom z nás. Tvári sa, ako keby bol prezident polície a mal som chuť ho udrieť a vziať späť naše občanky. Handrkujem, čo vždy odmietne, že to je náš problém, že sme chudobný študenti a keď nemáme prachy nech dáme telefón. Mal som starý a v pondelok dostanem nový, tak vyťahujem telefón na čo on: Das ist wenig.

Za video chcel dať JSt pokutu 200€

Odchádza s tým, že pokiaľ chceme občianky, tak za rohom je policajná stanica, tam budú. Nasraný ako psi, hor sa na stanicu. Stanica plná policajtov a rozhovor preberá mladá policajtka.

Vyzerá chápavo, len keby za ňou nestál ten mrdko. Ponúka nám deň vo vezení, čo som chcel vziať, ale keď som na to privolil, tak už chcela, aby tam šiel každý z nás čo sa mi nepáčilo ťahať do toho ostatných o ktorých nemajú žiadne údaje. Stále žiadne lova a došlo na to, že na našu adresu príde vyrozumenie o pokute 500€. Ende šlus. Čau, nech sa páči dvere sú tam.

Vonku nadávame a premýšľame, ako ďalej. Zháňame číslo na ambasádu, pretože sa nám nezdá ich prístup. Medzi tým kráčame späť na stanicu, že teda mi dvaja zaplatíme tých 100€. Ani mi neotvoria len cez okienko mi oznámia, že šancu som mal a je neskoro. Ahoj!

Znova preberáme situáciu, čo ďalej. Voláme na ambasádu, kde to nikto neberie. Dokonale nasraný a viac menej aj zúfalí skúšam posledný pokus. Požičiavam si od Karlíka a JSt prachy a idem skúšať šťastie. Keď vidia, ako mávam peniazmi v jednej ruke a telefónom v druhej, pustia ma do vnútra a čakám. Za hodnú chvíľku dorazí ten mamrd, rozťahuje na mňa ruky, že to nie je obchod a nemôžem si len tak chodiť, že zaplatím, nezaplatím. Aplikujem historku o tom, že nám niekto musel vložiť peniaze na účet (teraz ma napadá, že predsa bola sobota a nikto nám na účet nemohol vložiť peniaze:D). Zájde preč a začne vypisovať bloček s pokutami. Na každého (mňa a Maru) to nakoniec vyšlo 21€! Trhá kópiu občanských a odchádzam.

Ten policajt bol kus chuja, ktorému žena už 5 rokov nedala, alebo ho na služobni považujú za blba a potreboval sa predviesť pred ostatnými, že to je tvrďák. Celý ten cirkus nemusel byť keby hneď na začiatku nám dal pokutu za 20€, alebo keby sa to riešilo s niekym normálnym, pretože všetci na stanici sa mi smiali, akú mám smolu, že ma chytil práve on, ale hrali s ním tú hru.

Pokutový lístok od pána Politrta.

Po tomto incidente sme fotku pod Štefans dómom nespravili a rovno vyrazili domov (snáď aj mravcom som dával na chodníku prednosť, aby ma nevidel ďalší podobný policajt). Za Viedňou sa obloha zatiahla, začalo poriadne fúkať a hodinu kvalitne pršalo. Mne sa ródla šmýkali a mal som toho plné bríle. Po pár šotolinových cestách boli festky ako z hnoja vytiahnuté a mi sme boli špinavá, ako keby si ich v tom hnoji vyváľali.

Šotolinové úseky.

Šotolina si vybrala daň. Defekt dostal Kruger, ale za to to bol jediný za celú cestu.

Cesta viedla po cyklostrase E9 a E5, čo je veľmi pekná trasa, ale nie pokiaľ máme 160 km v nohách. Bola to horská dráha z kopca do kopca a štátna hranica nikde.

Hodne demoralizujúce úseky v závere Rakúska.

21:30 - konečne Morava. Zastavujeme na benzínke za hranicami, kupujeme energeťáky a dojedáme zásoby.

Slečna po našom príchode zatvorila benzínku.

Zapnúté sme mali všetky svetlá a hľadali jamy na ceste, aby sme si nakoniec neurvali zápästie, alebo neprerazili dušu. Lokálky, hmla a tma. V Žabčicách sa od nás odpája Mara, ktorý ide do Hrušovan.

0:45 - Z posledných síl sa napájame v Brne za Baumaxom na normálnu cestu a postupne sa delíme.

Trip sme dokončili za 21 hodín a dĺžka trasy bola 310km.

Pár poznámok:

Vďaka JSt a Karlíkovi za sprievodcu; vďaka Karlíkovi za lova, ktoré nám požičal; srať na toho zakomplexovaného policajta; nikdy nedávať občiansky ľahko z ruky